Zaaasa vodopád...
July 12, 2007
Tak fajne sa nám spalo ráno v izbičke, len Hošo mal dojem, že keď on už nespí, musia vstávať aj ostatní. Vtrepal sa nám do izby a pobudil nás. Po kráľovských raňajkách a tradičnej foto pred chatkou sme sa vybrali na cestu a zatiaľ je každý lenivý aj na robenie "z cestných" fotiek.
Chceli sme sa dostať čo najbližšie ku Somárikovi (Oslo), ale hotdogová zastávka byť musela. Absolvovali sme po ceste aj elektráreň vo Vemorku. So super kondičkou a horskou výbavou, čo sme všetci mali sme sa z parkoviska k múzeu nechali tých 300 metrov vyviezť geri-busom. Skôr, ako sme stihli investovať do vstupeniek, niekto prišiel na to, že investícia tohto druhu nie je nevyhnutná :-)). Obhliadku sme absolvovali teda bez vstupeniek, zdržali sme sa aj v suveníršope a išlo sa ďalej.
Lenka: "Vanda, pozri aký Pinto-košík"
Johan: "To je aký?"
Hošo: "Toto sfarbenie sa volá Pinto.
"
Johan: "Pinta piva, to poznám."
Lenka: "Vanda, pozri aký Pinto-košík"
Johan: "To je aký?"
Hošo: "Toto sfarbenie sa volá Pinto.
Cestičky na okraji národného parku
Johan: "Pinta piva, to poznám."
Mali sme síce spiatočné lístky, ale my, turisti a horskí nosiči, sme náročnú cestu dole kopcom v daždi zvládli peši. Šofér geri-busu pozeral jak vôl, že akú máme super kondičku a ako to zvládame cez ten mostík, no my sme si ho nevšímali. Nasadli sme do Nora a trepali sa ďalších x kilometrov ku nejakému drevenému vákuovo balenému kostolíku s cintorínom v tesnej blízkosti.
Create a free TravBuddy account or login to leave comments, meet travelers, and share experiences with the TravBuddy travel community.
