Ta fest fajná chalúpka...

Strand Travel Blog

 › entry 21 of 29 › view all entries
Na začiatok znova obligátna poznámka - o 14:30 máme za sebou prekonaných 4000 km (Norom)

Opäť sme sa zobudili do dažďa. Áno, zvonili digitálky. Zliezli sme zo "sauny", keďže raňajky sa do postele nepriniesli. Dali sme do parády seba aj chatku, najedli sa, naložili a išlo sa. Čakala nás dlhá cesta, no presun sa napokon nestal takým nudným, ako vyzeral.
  • "Jééžiš, jaké zlaté chatičky. Malé, chlpaté, útulné..." (Johan)
  • "Len se šturic" (Hošo)
  • Johan: "Pozerám sa na svet ružovými okuliarmi, tzn. vidím samé svine." (Johan)
Najväčší úspech zožala prestávka u hot-dogárne.
Dzigala tam zo skaly aj voda, akože vodopád. Ta čumný, ale čo tam po tom, keď párok v ústach. Keď na tachometri odbilo 222 km zapichli sme to. Ocitla sa pred nami dik-dilino jaká zlatá chalúpka v akcii. Ta nekúp to. Obzvlášť, keď chatár Stano (sme ho pomenovali) jaak zlato sa usmieval. Pretože glutamánu sme mali plné "telo", rozhodli sme sa ochutnať nórske špeciality, vlastne rozhodnutí sme boli dosť dlho, ale nevedeli sme nájsť žiadnu reštauráciu, ktorá by spĺňala naše podmienky.
Chatár Stano, ktorý sa tak zlato usmieval, nám poradil , že dolu v dedine Hoilandgard je takáto "špecialistická" reštaurácia. Neváhali sme a zamierili do reštiky pri firme s poľnohospodárskymi strojmi. Síce sme vedeli, že je otvorené do siedmej, ale to že v utorok zatvorené nevedel ani chatár Stano s takým zlatým úsmevo.

Preto sme si kúpili iba 3 balíčky jahôd a išli na chatu. Ja (ináč Vanda) som sa učila fotiť na našom "novom" foťáku a Johan mi tiež niečo poradila (to akože o fotení). Keď som spravila naprvýkrát celkom pekné fotky (stále hovorím o fotení, pretože som bola vonku a keďže nie som rozdvojená osobnosť, neviem čo robili dnu - asi varili večeru). Potom sme sa rozhodli ísť na prechádzku a zistiť, či si môžeme natrhať jahody na jahodovom poli a či jahody v tejto dedine oberajú aj Slováci. Prvá naša zastávka bola pri malom drevenom červenom a peknom kostolíku, kde sa Hošo vyžili a využil svoje fotografické nadanie. Druhá časť našej prechádzky sa skladala z nenápadného zisťovania či sa dajú požičať jahody a či aj nejaký iní slováci sa rozhodli ísť do Nórska.
Cestou nazad k chatke sa na nás prikvačil taký zlatý havo. Keď sme sa ho už hodnú chvíľu nemohli zbaviť, tak sme ho uzemnili do takej ohrady, čo sa tvárila ako jeho bejvák. Nevytrimal tam dlho, rozviazal si uzol na bráničke, bo tak sme mu strašne chýbali a prenasledoval nás až k chatke. Hošo by isto vedel povedať aj aká to bola rasa, on je iný "rasista". V chatke sme si to (UNO) rozdali, nadžgali sa pudingom a zábava gradovala do hlbokej noci. Aj tmy sme sa konečne dočkali.
Join TravBuddy to leave comments, meet new friends and share travel tips!
Strand
photo by: drobec