Stĺpový kostol Hedal

Len čo sme vystúpili, vyskúšala som prvýkrát moju novú píšťalku, či funguje. Zjavne vydávala nejaký zvuk. Všetci ma zdžubali, že čo pískam, sme pri kostole a cintoríne...
Hošo preto namiesto mňa odpracoval 1/2 minúty na miestnom cintoríne za rušenie večerného odpočinku a nasledoval zlatý klinec dňa: varenie šáčkových instantných polievok. Od tejto chvíle si budem navždy pamätať, že "SÝROVÚ" si už nikdy nedám...
A išlo sa ďalej a priblížili sme sa k platinovému bodu dňa: hľadanie správnej cesty podľa máp, keďže Drobec rozhodol, že aj Andrea potrebuje oddych. Po hodine hľadania a trápenia sa ako v bludisku Drobec zvážil okolnosti a povedal, že Andrea (GPSová) už odpočívala dosť a zadal tam nejaké súradnice.
Nakoniec sme teda hľadali nejaký ten kemp pomocou GPS. V okolí Osla, vlastne vedľa Osla boli dokopy 2 kempy, všetko bolo preplnené a všetci uz boli zmierení s tým, že budeme teda spať aspoň jednu noc v stanoch. Nepríjemne mrholilo a Vanda mala tiež dosť a súhlasila, nech spíme pod stanmi. Rozhodovali sme medzi 2 alternatívami po tom, čo sme našli min. 2 ubytovacie zariadenia zatvorené. Buď ostať v napchatom kempingu v stane a zacalovať prachy za kúsok trávnika alebo sa trepať ďalších cca. 20 km k inému kempingu. Rozhodli sme sa pre 2. alternatívu a Drobec to za pomoci GPS po tom, čo bol už šofér Hošo vyšťavený z atmosféry, odšoféroval do ďalšieho kempu. Mali sme šťastie a ani posledné 2 noci sme tie stany nevetrali, ale zostali pekne v suchu v Ducate.
Našlie sme nekajú (vraj bývalú maštaľ - haha, keby to bola bývala maštaľ, drevo by nebolo také nové a nenasiaknuté smradom...) chajdičku, celkom fajnú, bola síce pri koňoch, ale spalo sa tam lepšie, než vonku v stane.
Na večeru sme mali netradične cestoviny s pozostatkami salám a konzerv. Boli sme dosť hladní a tak nám to ani nevadilo. Na prechádzku sme už nesli (vraj už bola tma...) a poriadnej dávke čaju sme to zaparkovali každý vo svojej posteli. Okrem Bacila, ten okupoval gauč na prízemí a robil nám "strážneho psíka".